Príbehy so značkou MORA - Varné dosky

Mám taký menší úsmevný príbeh priamo s plynovou varnou doskou MORA. V 90. rokoch šli do módy fritézy. Všetci sme sa tešili na extra mastné, ale hlavne domáce hranolčeky. Mamička s veľkým elánom nový fritézu priviezla, naliala do nej asi tonu oleja, postavila ju na sporák a pri čakaní, kým sa rozohreje olej, šla pozbierať bielizeň. Ja som ležala pri televízore a dívala sa (určite) na Beverly Hills. Zrazu som zacítila zápach páleného plastu. Zavolala som na mamičku a bežali sme do kuchyne. Na sporáku sa fritéza doslova roztekala. Mamička totiž omylom nezapla fritézu, ale horák, na ktorý ju postavila. Takže bolo po fritéze a takmer aj po sporáku. Že to bola značka MORA, viem preto, že sme zo sporáka potom na striedačku strhávali roztečenú farbu a plast, ktorý stiekol cez logo a natiekol medzi čierno-strieborné gombíky.

Pred 18 rokmi sme si zariaďovali dom, ktorý sme postavili. Ja som niekde v katalógoch objavila varnú dosku, ktorá mala 3 horáky na plyn a jeden na elektrinu a zaumienila som si, že takúto musím mať. Veď čo ak nepôjde plyn, aj ten jeden horák pomôže. Na Slovensku som ju nikde nenašla, ale kúsok od hraníc v Uherskom Brode ju mali. Tak sme sa pre ňu vybrali tam a ja som bola celá natešená. Túto varnú dosku mám do dnešného dňa, ale ten elektrický horák som za celých 18 rokov nepoužila ani raz.

Môj príbeh so značkou Mora sa začal vtedy, keď sme sa nasťahovali do nového domu. Veľmi som chcela mať v kuchyni vstavané spotrebiče, manžel chcel obyčajný samostojaci sporák. Ja som však tvrdohlavo stala na svojom. Tak sme sa jedného dňa vybrali do predajne, kúpili varnú dosku aj rúru, samozrejme vstavané a značku Mora, pretože sme s ňou mali už dlhé roky dobré skúsenosti. Manžel mi to hneď išiel namontovať. Strašne som sa tešila, že už večer budem variť. Napojil plynovú bombu, ktorá bola pod kuchyňou dole v garáži, a zakričal: “Vyskúšaj zapnúť.” Otočila som kolieskom, iskry išli, plyn nie a zrazu plamene šľahali až k digestoru. Okamžite som otočila gombíkom a vrieskala. Celá nová pracovná doska okolo varnej dosky bola obhorená. Museli sme kúpiť novú a manžel na druhý pokus namontoval všetko správne. Už je tomu 11 rokov, ale obidva spotrebiče fungujú ako nové a som veľmi rada, že ich mám.

Vlastníme s manželom vstavanú rúru a varnú dosku MORA. Poviem vám, tá už zažila – poškriabaná, obitá, ale to nie je všetko. Asi tretí rok vyrábam domáce sviečky z palmového vosku. Najprv vždy treba na platni rozohriať vosk – musí sa strážiť, inak sa pri 150 °C začne nebezpečne zahrievať, tlieť a môže potom začať horieť. Raz som si tak robila sviečky, rozohrievam vosk a vtom mi niekto napíše na počítač… Sadnem si do obývačky a odpisujem (áno, úplne som zabudla, čo som predtým vôbec robila). Asi po desiatich minútach manžel hovorí: „Ty… tu niečo smrdí!“ A ja: „Hmmm…“ O chvíľku sa situácia opakuje: „Tu sa niečo pripaľuje, tu niečo, sakra, horíííííííííííí!“ A už manžel letel a horiaci hrniec sa snažil uhasiť – dobrovoľný hasič zas v akcii. Dym v celom byte, prasknuté dva tanieriky (pri snahe udusiť oheň) a samozrejme som si vypočula, čo som si zaslúžila. Odvtedy si dávam poriadny pozor (stačila ešte chvíľka a stala by sa ozajstná katastrofa) a neodchádzam. No to však tiež nepomáha… Naposledy som vyliala celý hrniec modrého vosku na varnú dosku a jej okolie, škriabanie bolo naozaj dlhé... Keby mohli spotrebiče MORA rozprávať, určite by sa od nás chceli odsťahovať.