Príbehy so značkou MORA - Malé domáce spotrebiče

Tak to si pamätám presne. Mala som vtedy asi šesť alebo sedem rokov, bola som u babičky a dedka na prázdninách a chcela som babičke pomáhať s pečením. Babička mi dala ručný mixér MORA s tým, že mám vyšľahať krém. Ona že zatiaľ zájde priložiť a hneď sa vráti. Držala som mixér prvýkrát, mamičke som nikdy ako mladšia z dvoch dievčat nepomáhala. Zapla som ho na tú najvyššiu rýchlosť a krém bol všade. Na mojej tvári, bielom tričku s jahodou, na linke, sporáku, na stene aj na zemi. V tej chvíli som spanikárila, nevedela som zrazu, ako to vypnúť, a len som ho držala vo vzduchu ako obarená. Keď prišla babička, so smiechom ho vypla a ochutnala prstom krém z mojej tváre. Opýtala sa, čo som vyvádzala, a mne nenapadlo nič iné, než: „Normálne som ho tak dala a tak zapla, pozri!“ Ešte dlhé roky, a aj v dospelosti, mi to babička pripomínala. 

Je to príbeh ako každý iný. Pre väčšinu ľudí sa môže zdať ako niečo bežné, ale pre mňa má omnoho väčší význam. Tiež poznáte tie dni, keď viete, že ste skrátka vstali zlou nohou? Začalo sa to v kuchyni, keď som si ráno na raňajky robila kokteil tyčovým mixérom MORA. Samozrejme, som sa celá poliala – vystreklo to na mňa a ja som sa musela prezliecť. V práci som narazila do sklenených dverí a pokračovalo to ďalej. No, pripadala som si ako v béčkovej komédii. Tak som večer prišla domov úplne unavená a už som na nič nemala za živý svet náladu. Ale priateľ trval na svojom – že aj tak príde a niečo mi uvarí. Prišiel, bol veľmi milý a snažil sa mi zlepšiť náladu po celom tom dni. Nech si vraj sadnem, že mi urobí večeru. Chcela som mu pomôcť, tak som šla za ním, a ako dôjdem k sporáku, vyprskne na mňa olej a trochu ma obarí. To ma už dožralo, a tak som vyhlásila, že sa na to vykašlem a pôjdem spať. Priateľ, keď ma videl, tak mi povedal, že pre mňa má prekvapenie, že mi to chcel povedať až pri večeri, ale ako ma vidí, povie mi to rovno. Tak tam na mňa naraz v tej kuchyni vybalil, že nám kúpil dve letenky do Thajska a že pôjdeme v lete cestovať na mesiac po Ázii. Cesta, ktorú som si vždy priala! Nemohla som byť šťastnejšia. Aj keď to môže vyzerať ako najhorší deň, vždy tam je aspoň jedna dobrá vec. A ja ju mám vo svojom priateľovi, ktorý mi urobil takú radosť v kuchyni.